História

Obec Trenčianske Stankovce má svoje vzácne špecifiká. Svojou polohou patrí k prímestským obciam a zároveň sa rozprestiera v prekrásnom prostredí Stredného Považia medzi riekou Váh a Inoveckým pohorím. Vzácne je teda to, že zostáva obcou so všetkým, čo k tomu patrí. Hory, voda, krásna príroda, história, pamiatky i rozvinutá infraštruktúra.    

Pôvodné územie obce  bolo  osídlené už v dobách predhistorických, čo je doložené nálezmi štiepaných nástrojov z obdobia mladého paleolitu (približne pred 25 000 rokmi). Toto  osídlenie sa koncentrovalo západne od obce v polohe „Zadné kopanice“ (kataster Veľkých Stankoviec). Odtiaľto pochádza aj výnimočný nález hrotu s vrubom z radiolaritu.

Čo hovoria o vzniku obce dobové dokumenty? Rozhodnutiu Okresného národného výboru zo dňa 18. augusta 1971 o zlúčení obcí Malé Stankovce, Rozvadze, Sedličná a Veľké Stankovce do spoločnej obce Trenčianske Stankovce predchádzali zasadnutia jednotlivých národných výborov. Všetky zasadnutia sa konali v rovnakom čase dňa 29. júla 1971, aby nedochádzalo k vzájomným ovplyvneniam.

Málokto však vie, že prvý pokus o zlúčenie obcí bol urobený v roku 1942 na základe zákona č. 115 z toho istého roku. Obce súhlasili, len obec Sedličná si podľa sídla notariátu uplatňovala nárok, aby  spojená obec niesla jej meno. Návrh však neprešiel. Takže sa vráťme k druhému pokusu.

Uznesenia národných výborov Malých Stankoviec, Rozvádz, Sedličnej  a Veľkých Stankoviec sa niesli v znamení súhlasu poslancov so zlúčením, s účinnosťou odo dňa volieb v roku 1971.

Ako to bolo teda v roku 1971?  Poslanci obce Sedličná navrhli názov zlúčenej obce – Nové Stankovce. Rozvadzskí poslanci odsúhlasili – Trenčianske Inovce. Veľkostankovské plénum navrhlo a odsúhlasilo – Považské Stankovce. Malostankovské plénum poslancov názov – Trenčianske Stankovce, ktorý v konečnom dôsledku nesie zlúčená obec dodnes. Záverečné rozhodnutie urobil Okresný národný výbor.

A tak mohla byť obec Trenčianske Stankovce oficiálne zapísaná na Ministerstve vnútra 27. novembra 1971 do zoznamu obcí Československej socialistickej republiky. Po zlúčení sa stali Trenčianske Stankovce jednou z najväčších obcí regiónu. 

V ten istý deň sa konali voľby do samospráv, v ktorých bolo zvolených do prvého poslaneckého zboru spoločnej obce 26 poslancov, spomedzi ktorých sa volil prvý predseda Miestneho národného výboru.

Na zasadnutí zvolených zástupcov novej obce bol 17. decembra 1971 jednohlasne zvolený za prvého predsedu Štefan Hladký z Veľkých Stankoviec.

Tak sa začal jeden veľký príbeh našej obce, ktorý trvá už viac ako 50 rokov.  

Najstaršia z obcí Rozvadze sa vyskytuje v písomných prameňoch v r. 1212, Malé Stankovce a Veľké Stankovce sa spomínajú v r. 1345. Prvá správa o obci Sedličná je z r. 1403. Obyvateľstvo sa živilo poľnohospodárstvom, chovom dobytka a obchodom  s drevom a drevenými výrobkami. Obyvateľov bývalých obcí sa nepriaznivo dotkli rozličné udalosti a pohromy. V r. 1663 prišli na Považie turecké vojská. Počas posledného uhorského protihabsburgského povstania Františka II. Rákociho a jeho porážky pri Hámroch v r. 1708 v priestoroch bývalých obcí operovali, alebo sa v bojoch stretli cisárske i kurucké vojská. Dôkazom týchto bojov je drevený kríž v katastri Rozvádz v smere od obce Krivosúd – Bodovka. Kríž bol obnovený v roku 1934.  Dediny zasiahli aj početné povodne. Obyvatelia bývalých obcí sa trvale zapísali svojou účasťou do slovenských revolučných národných pohybov v r. 1848 – 1849. Angažovali sa v bojoch za slovenské národné práva. Stankovčania nechýbali ani na vzbure príslušníkov 71. trenčianskeho pešieho pluku v Kragujevaci v r. 1918 proti nezmyselnosti 1. svetovej vojny. Trenčianske Stankovce si zasluhujú pozornosť aj z pohľadu existencie svojráznej ľudovej kultúry. Bývalé obce vynikali kedysi architektonickými pamiatkami. Poslednými zvyškami tohto prejavu sú zvyšky mlynov, sýpky a staršie zvony a zvonice. Svojou krásou vynikal stankovský ľudový kroj.

Zlúčenie obcí do jednej v roku 1972 bol prirodzený jav, odvtedy sa úspešne formuje súčasná podoba Trenčianskych Stankoviec - obec sa modernizuje, je plne plynofikovaná, rekonštruujú sa budovy, rekonštruujú a budujú sa cesty a chodníky, v celej obci je vybudovaná kanalizácia a čistička odpadových vôd,... Najväčší progres nastal po roku 2003, kedy bol schválený doplnok k územnému plánu obce, ktorý umožnil i vstup veľkých investorov do obce. Výrazne vzrástol stavebný ruch, s tým spojená zamestnanosť, rozširovali sa služby. V roku 2011 prebehla rekonštrukcia budovy Základnej školy Jána Lipského s materskou školou, v roku 2012 Regenerácia centrálnej zóny obce, oba projekty boli financované z prostriedkov Európskej únie, štátu spolu so spolupodieľaním sa obce. Obecné zastupiteľstvo schválilo naposledy v máji 2011 nový územný plán obce, ktorý napomáha jej ďalšiemu rozvoju. V roku 2014 sa rekonštruovali komunikácie a chodníky v častiach obce Sedličná a Rozvadze a prebehla aj rekonštrukcia strechy na Spoločenskom dome, projekty boli financované z vlastných zdrojov. V roku 2015 bola najväčšou investíciou rekonštrukcia a modernizácia verejného osvetlenia financovaná z prostriedkov Európskej únie, štátu a vlastných zdrojov obce. V roku 2016 boli najväčšími investíciami obce z vlastných zdrojov rekonštrukcie chodníkov a ciest v častiach obce Sedličná dva úseky, okolo požiarnej zbrojnice a pri evanjelickom kostole. Ďalej sa vybudovalo multifunkčné ihrisko v Parku J. Lipského. V roku 2017 prebehli rekonštrukcie vozovky a chodníkov v častiach Priehrada, pri Parku J. Lipského, Sedličná – Homolky, všetko z vlastných zdrojov, ďalej rekonštrukcia priestranstva pri obecnom úrade a rekonštrukcia Spoločenského domu I. etapa z väčšej časti z rezervného fondu a z vlastných zdrojov. Z fondov Európskej únie, štátneho rozpočtu a spolufinancovaním obec vybavila zberný dvor o stroje a techniku. V roku 2018 obec rekonštruovala Požiarnu zbrojnicu, multifunkčné ihrisko v časti obce Rozvadze, vybudovala Pamätník obetiam svetových vojen. Veľkou investičnou akciou bolo zvýšenie energetickej účinnosti budovy materskej školy. Z väčšej časti boli všetky tieto projekty financované z prostriedkov Európskej únie, štátu so spolufinancovaním obce. Z vlastných zdrojov a rezervného fondu obec zrekonštruovala Spoločenský dom v II. etape. V roku 2019 obec z vlastných zdrojov zrekonštruovala sociálne zariadenia v Spoločenskom dome, dokončila rekonštrukciu a prístavbu Hasičskej zbrojnice, za budovou obecného úradu došlo k rekonštrukcii komunikácie a spevnenej plochy, kde sa vybudovalo aj detské ihrisko so spolufinancovaním štátu, osadili sa parkové lavičky a prístrešok. Vybudovalo sa kolumbárium na miestnom cintoríne v časti obce Veľké Stankovce, posilnil sa kamerový systém v obci so spolufinancovaním štátu, zhodnotil sa vozový park, ďalej obec z fondov EÚ, ŠR a spolufinancovaním zabezpečila vybavenie odborných učební v ZŠ. Obec v roku 2020 odovzdala kompostéry občanom, ktoré boli financované zo zdrojov EÚ, ŠR a obce. Obec so spolufinancovaním štátu obstarala Zmeny a doplnky č. 2 k Územnému plánu obce, ktorý schválila v prvej polovici roku 2020. V roku 2021 obec zrealizovala z vlastných prostriedkov výstavbu chodníka v smere od krčmy Pod Orechom po zvonicu pri ceste III/1877, výstavbu detského ihriska v areáli MŠ, ktoré dala do správy základnej škole, ďalej obstarala prípravnú a projektovú dokumentáciu k rekonštrukcii Obecného úradu a k stavbe cyklotrasy. Obec predala Dom služieb a následne investovala finančné prostriedky do kúpy bytu s príslušenstvom v areáli základnej školy. V roku 2022 obec zrealizovala rekonštrukciu chodníkov pri ceste II/507, rekonštrukciu chodníka pri ceste III/1877, rekonštrukciu chodníkov v časti obce Oriešky, rekonštrukciu vozovky a chodníkov v časti obce Sedličná, dokončila rekonštrukciu Domu smútku. Obec kúpila multifunkčný komunálny stroj VITRA, obstarala prípravnú a projektovú dokumentáciu a softvér Virtuálny cintorín.

Pamiatky

Najstaršou zachovanou pamiatkou obce je socha sv. Jána Nepomuckého, ktorá sa nachádza v záhrade rodiny Minárikovcov (oproti zdravotného strediska). Socha je umiestnená na pieskovcovom podstavci, na jej prednej strane je vytesaný erb viažúci sa k  zemianskej rodine majiteľov kaštieľa a kúrie rozprestierajúcej sa v tejto lokalite, menovite zemana z rodu Raymanus, ktorý bol zaťom rodiny Ruttkayiovcov. Po stranách podstavca sú chronostiká viažúce sa k rokom 1753 a 1755. V Malých Stankovciach je klasicistický evanjelický kostol z roku 1784, vo Veľkých Stankovciach sa nachádza murovaná zvonička vežového typu z roku 1859, v Rozvadzoch bola v roku 1867 postavená neskoroklasicistická zvonica s kamennou plastikou a klasicistickým zvonom (zvon zasvätený sv. Martinovi, zvon má výšku 45 cm, jeho spodný priemer je 55 cm), v Sedličnej v 2. polovici 18. storočia murovaná klasicistická zvonica vežového typu. Dominantou obce sa stal v r. 1994 katolícky kostol postavený v modernom slohu.

 

Významné osobnosti obce

Úžasné a neprekonateľné  dielo vytvoril rodák zo Sedličnej, významná osobnosť v Uhorsku Ján Lipský, kartograf a vojenský odborník. Jeho Generálna mapa Uhorska, pozostávajúca z 12 listov a k nej v r. 1808 pripojený Reportium-register, ktorý obsahoval  33 000 hesiel vo viacerých jazykoch, je právom pýchou obce. Ján Lipský je pochovaný v rodinnej hrobke v parku, pod pomníkom je jeho busta. Súčasťou parku sú aj lipy, ktoré podľa záznamu starých sedličianských kroník boli zasadené pred 308 rokmi. Ďalším chýrnym rodákom bol organár Ján Pevný z Rozvádz. V dejinách slovenskej vedy a kultúry sú zapísaní i evanjelický kňaz a poštúrovský spisovateľ Štefan Križan Žiranský, básnik a národný buditeľ Michal Kišš, jezuita František Gabriel Omasta, ako aj františkán Benignus Štefan Pribiš. S obcou sa viažu mladé roky slovenského národovca a buditeľa Štefana Závodníka, ktorý navštevoval začiatkom 19. storočia ľudovú školu vo Veľkých Stankovciach.