História

 1.1 História obce

            Obec Trenčianske Stankovce má svoje vzácne špecifiká. Rozprestiera sa na území štyroch bývalých obcí: Malé Stankovce, Veľké Stankovce, Rozvadze a Sedličná. Svojou polohou patrí k prímestským obciam situovaná v prekrásnom prostredí Stredného Považia medzi riekou Váh a Inoveckým pohorím. Vzácne je teda to, že zostáva obcou so všetkým, čo k tomu patrí. Hory, voda, krásna príroda, história, pamiatky i rozvinutá infraštruktúra.

            Pôvodné územie bolo  osídlené už v dobách predhistorických, čo je doložené nálezmi štiepaných nástrojov z obdobia mladého paleolitu (približne pred 25 000 rokmi). Toto  osídlenie sa koncentrovalo západne od obce v polohe „Zadné kopanice“ (kataster Veľkých Stankoviec). Odtiaľto pochádza aj výnimočný nález hrotu s vrubom z radiolaritu.

Najstaršia z obcí Rozvadze sa vyskytuje v písomných prameňoch v r. 1212, Malé Stankovce a Veľké Stankovce sa spomínajú v r. 1345. Prvá správa o obci Sedličná je z r. 1403. Obyvateľstvo sa živilo poľnohospodárstvom, chovom dobytka a obchodom s drevom a drevenými výrobkami. Obyvateľov bývalých obcí sa nepriaznivo dotkli rozličné udalosti a pohromy. V r. 1663 prišli na Považie turecké vojská. Počas posledného uhorského protihabsburgského povstania Františka II. Rákociho a jeho porážky pri Hámroch v r. 1708 v priestoroch bývalých obcí operovali, alebo sa v bojoch stretli cisárske i kurucké vojská. Dôkazom týchto bojov je drevený kríž v katastri Rozvádz v smere od obce Krivosúd – Bodovka. Kríž bol obnovený v roku 1934.  Dediny zasiahli aj početné povodne. Obyvatelia bývalých obcí sa trvale zapísali svojou účasťou do slovenských revolučných národných pohybov v r. 1848 – 1849. Angažovali sa v bojoch za slovenské národné práva. Stankovčania nechýbali ani na vzbure príslušníkov 71. trenčianskeho pešieho pluku v Kragujevaci v r. 1918 proti nezmyselnosti 1. svetovej vojny. Trenčianske Stankovce si zasluhujú pozornosť aj z pohľadu existencie svojráznej ľudovej kultúry. Bývalé obce vynikali kedysi architektonickými pamiatkami. Poslednými zvyškami tohto prejavu sú zvyšky mlynov, sýpky a staršie zvony a zvonice. Svojou krásou vyniká ľudový kroj tohto regiónu.

         Prvý pokus o zlúčenie obcí bol v roku 1942. Obce súhlasili, len obec Sedličná si podľa sídla notariátu uplatňovala nárok, aby spojená obec niesla jej meno, návrh však neprešiel. K reálnemu zlúčeniu obcí došlo až v roku 1971. Rozhodnutiu Okresného národného výboru v Trenčíne o zlúčení obcí Malé Stankovce, Veľké Stankovce, Rozvadze a Sedličná do spoločnej obce predchádzali zasadnutia jednotlivých miestnych výborov. Všetky zasadnutia sa konali v rovnakom čase dňa 29. júla 1971, aby nedochádzalo k vzájomným ovplyvneniam.  Všetky miestne výbory súhlasili so zlúčením. Poslanci obce Sedličná navrhli názov zlúčenej obce – Nové Stankovce. Rozvadskí poslanci odsúhlasili – Trenčianske Inovce. Veľkostankovské plénum navrhlo a odsúhlasilo – Považské Stankovce. Malostankovské plénum navrhli názov – Trenčianske Stankovce, ktorý v konečnom dôsledku nesie zlúčená obec dodnes.

1.2 Pamiatky

Najstaršou zachovanou pamiatkou obce je socha sv. Jána Nepomuckého, ktorá sa nachádza v záhrade rodiny Minárikovcov (oproti zdravotného strediska). Socha je umiestnená na pieskovcovom podstavci, na jej prednej strane je vytesaný erb viažuci sa k zemianskej rodine majiteľov kaštieľa a kúrie rozprestierajúcej sa v tejto lokalite, menovite zemana z rodu Raymanus, ktorý bol zaťom rodiny Ruttkayiovcov. Po stranách podstavca sú chronostiká viažuce sa k rokom 1753 a 1755. V Malých Stankovciach je klasicistický evanjelický kostol z roku 1784, vo Veľkých Stankovciach sa nachádza murovaná zvonička vežového typu z roku 1859, v Rozvadzoch bola v roku 1867 postavená neskoroklasicistická zvonica s kamennou plastikou a klasicistickým zvonom (zvon zasvätený sv. Martinovi, zvon má výšku 45 cm, jeho spodný priemer je 55 cm), v Sedličnej v 2. polovici 18. storočia murovaná klasicistická zvonica vežového typu. Dominantou obce sa stal v r. 1994 katolícky kostol postavený v modernom slohu.

1.3 Významné osobnosti obce

Úžasné a neprekonateľné  dielo vytvoril rodák zo Sedličnej, významná osobnosť v Uhorsku Ján Lipský, kartograf a vojenský odborník. Jeho Generálna mapa Uhorska, pozostávajúca z 12 listov a k nej v r. 1808 pripojený Reportium-register, ktorý obsahoval 33 000 hesiel vo viacerých jazykoch, je právom pýchou obce. Ján Lipský je pochovaný v rodinnej hrobke v parku, kde sa nachádza jeho busta. Súčasťou parku sú aj lipy, ktoré podľa záznamu starých sedličianskych kroník boli zasadené pred viac ako 300 rokmi. Ďalším chýrnym rodákom bol organár Ján Pevný z Rozvádz. V dejinách slovenskej vedy a kultúry sú zapísaní i evanjelický kňaz a po-štúrovský spisovateľ Štefan Križan Žiranský, básnik a národný buditeľ Michal Kišš, jezuita František Gabriel Omasta, ako aj františkán Benignus Štefan Pribiš. S obcou sa viažu mladé roky slovenského národovca a buditeľa Štefana Závodníka, ktorý navštevoval začiatkom 19. storočia ľudovú školu vo Veľkých Stankovciach.