Veľkonočný príhovor katolíckeho p. farára

Vážení spoluobčania!

Vzhľadom na to, že sme Veľkonočný prihovor 2021 katolíckeho pána farára získali až po vydaní obecných novín SI 1-2/2021, zverejňujeme ho na našej obecnej webovej stránke, aby sa jeho slová a prianie dostali k Vám ešte pred Veľkou nocou. Zároveň Vás chceme poprosiť, aby ste ho sprostredkovali aj Vašim blízkym, ktorí si ho chcú prečítať, ale nemajú možnosť urobiť tak na internete. Ďakujeme za pochopenie. Za redakčnú radu Oľga Šmatláková 

Veľkonočný príhovor 2021 katolíckeho pána farára

 Ježiš ustanovuje Eucharistiu

Medzi ľuďmi je zaužívané darovanie pamiatok, zvlášť pri nejakých význačných životných jubileách. Tak aj pri rozlúčkach, keď sa lúčia na kratšiu či dlhšiu dobu, alebo dokonca navždy, zvlášť, ak tie osoby sú si blízke a majú sa radi. Aj Ježiš sa ocitol pri rozlúčke so svojimi apoštolmi, učeníkmi a priateľmi. On mal nastúpiť na cestu utrpenia, smrti, ale aj vzkriesenia a tak navždy opustiť svoj pozemský život, zameniť smrteľné a pominuteľné s nesmrteľným a nepominuteľným. Preto zhromaždil svojich apoštolov k Poslednej večeri v rámci veľkonočnej oslavy, aby zanechal im a všetkým ľuďom trvalú pamiatku na svoj život, svoje utrpenie a smrť, tiež svoje vzkriesenie, pamiatku na svoje veľké vykupiteľské dielo: Eucharistiu.

Na to svojich apoštolov i poslucháčov dlho pripravoval. Teraz im to pri rozlúčke, na konci pozemského života, zanecháva ako pamiatku, ako trvalé dedičstvo. Kedykoľvek a kdekoľvek sa budú zhromažďovať v jeho mene, najúčinnejšie si budú pripomínať jeho i jeho vykupiteľské dielo, sláviac obetnú pamiatku hostiny: eucharistiu. V nej stále budú spojení s ním, ukrižovaným a osláveným, a tiež vzájomne budú vytvárať najužšie spoločenstvo: jeho Cirkev. Pri každej eucharistickej oslave budú pospolu: aj  nebo a zem, aj ľudia a trojjediný Boh Otec, Syn i Duch Svätý. Tajomným sviatostným spôsobom bude sprítomňovaná večná Otcova láska, skrze ktorú k nám prišiel Ježiš Spasiteľ a Duch Posvätiteľ. Aká to radostná hostina, aká veľkolepá oslava a úžitok uprostred Cirkvi až do skončenia časov.

To nie je vynášanie Cirkvi, ale Kristova ustanovizeň v spomenutom dejinnom okamihu. O tom nás svedčí sám Boh svojím slovom skrze Pavla, Marka, Mateja a Lukáša. Uprostred poslednej, veľkonočnej večere, vzal do svojich rúk chlieb, lámal ho, rozdával medzi spolustolujúcich a povedal: „Vezmite a jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás vydáva“. Tak isto vzal aj kalich s vínom, požehnal ho a podal im ho hovoriac: „Vezmite a pite z neho všetci, toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás i za mnohých. Toto robte na moju pamiatku“ To, na čo Ježiš pripravoval slovami a činmi, teraz sa uskutočňuje v rámci veľkonočnej večere a silou jeho božských slov. Rozhodujúce je v tom dianí to, že Ježiš žiada nielen, aby si jeho učeníci toto pripomínali, ale aby to opakovane plnili, činili to trvalo na tejto zemi.

Ako kedysi veľkonočná oslava predovšetkým upozorňovala Izraelitov na veľké Božie dielo, ich vyslobodenie z egyptského otroctva, tak teraz nová pascha, Eucharistia má u kresťanov pripomínať veľkonočné tajomstvo, Kristovo oslobodenie všetkých ľudí od pekla, hriechu, k slobode Božích detí a dedičstvu večného života. Preto Ježiš hovorí, že to činia „na jeho pamiatku“. Kedykoľvek slávime eucharistiu, máme si pripomínať všetko, čo Ježiš ohlasoval a pre nás učinil, zvlášť jeho utrpenie, smrť a vzkriesenie. To tajomstvo viery v každej sv. omši hlasne vyjadrujeme. A ako veriaci Izraeliti pri každej veľkonočnej oslave mysleli nielen na Božie diela v minulosti, ale aj na to, čo sa stávalo v súčasnosti a prežijú svoju plnosť v budúcnosti, tak aj my pri eucharistickej oslave spájame Kristovo dielo vykúpenia so svojou súčasnosťou a budúcnosťou. Kristus, ktorý za nás zomrel a vstal zmŕtvych pred skoro 2000 rokmi, sviatostným spôsobom preniká aj nás v každej eucharistickej oslave tajomstvom svojho vykúpenia  a pridružuje nás k sebe i svojmu Otcovi a Duchu Svätému do toho tajomstva vykúpenia. Činí nás spolupracovníkmi na našej spáse i spáse celého sveta. A nielen to. Napĺňajúc sa v eucharistickej oslave Kristovým tajomstvom, preniká nás pevná nádej, že Krista, ktorého teraz v tajomstve stretávame a prijímame, nakoniec raz stretneme z tváre do tváre, ale v sláve jeho druhého príchodu.

 Kristus si zvolil dva jednoduché prvky, chlieb a víno, ktoré silou jeho slov v každej eucharistickej oslave stanú sa jeho telom a krvou na sviatostný spôsob. Prikázal, aby sme jeho telo jedli a pili jeho krv a tak už teraz sa zaštepovali do večného života, a zakladali na vzkriesenom Kristovi svoje vlastné vzkriesenie. No Ježiš pri ustanovení Eucharistie vyhlásil aj jej obetný charakter: telo, ktoré sa vydáva za vás, krv, ktorá sa vylieva za vás. Preto sa aj my pri eucharistickom slávení pripájame ku Kristovi a celej Cirkvi k ovociu, k obete nebeskému Otcovi. Tým prinášame i sami seba so všetkými utrpeniami a vlastnou smrťou, zaštepujúc sa do Kristovej vykupiteľskej smrti, spolupracujúc s Otcom na svojom spasení i celého sveta skrze Krista v Duchu Svätom.

Drahí bratia a sestry, nepoddajme sa zlu, sklamaniu, nedôvere, znechuteniu. Nech Ježišovo víťazstvo nad smrťou a hriechom rozoženie všetku temnotu sklamania a beznádeje a nech nám zažiari nádejou na zmysluplný život. Všetkým vám prajem požehnané a milosťou naplnené sviatky Veľkej noci.

Mgr. Viliam Chrastina

správca farnosti